prečo chce moja banka vedieť, na čo účet používam

Účel účtu je súčasťou skúmania klienta

Banka to nepytá z kľúčenosti, ale preto, že skúmanie klienta to povinne predpisuje. Akonáhle sa očakávané použitie líši od toho, čo skutočne prebieha na účte — iný druh transakcií, iné krajiny, iné sumy — musí si to banka všimnúť a niekedy znova skúmať. Preto sa otázka opakuje aj u zákazníkov, ktorí už roky bankujú: nejde o jednorazovú registráciu, ale o prebiehajúcu povinnosť samotnej banky.

V praxi sa "účel účtu" zvyčajne kombinuje s otázkami, ktoré idú o niečo ďalej: aký je pôvod majetku podniku, u ktorých ďalších bánk podnik má účty, a niekedy či sa očakávajú transakcie s konkrétnymi krajinami. Konkrétna odpoveď — "nákup surovín od troch fixných dodávateľov v Nemecku a Poľsku, predaj holandským maloobchodníkom" — dáva banke niečo, na čo sa môže odvolať. Vágna odpoveď ("všeobecné obchodné použitie") vedie skôr k ďalšej otázke, nie preto, že je nesprávna, ale preto, že neposkytuje nič overiteľné.

Právny základ: prešetrenie klientov podľa zákona Wwft

Táto otázka vyplýva zo skúmania klienta, ktoré musia vykonávať inštitúcie ako banky na základe Zákona o prevencii prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Tento zákon povinne vyžaduje, aby banka zistila najmä účel a charakter obchodného vzťahu a aby tieto údaje zaznamenaná a naďalej monitorovala. Ide o povinnosť banky, nie klienta — klient poskytuje informácie, s ktorými môže banka splniť svoju skúmavú povinnosť. Na rozlíšenie: údaje ako riaditelia a miesto sídla sú už vedené v Registri podnikateľov na základe Zákona o registri podnikateľov 2007; účel účtu tam nie je vedený a banka ho preto musí zisťovať priamo od klienta. Za rovnakou skúmavacou logikou stojia otázky na kto sú konečnými vlastníkmi podniku: aj to je súčasťou rovnakého skúmania klienta, nie oddelené trasy.