poisťovňa chce vedieť, aké škody moja spoločnosť mala ako to vyplniť

História škôd: počet, príčina a suma za každý rok poistného

Poisťovňa obvykle chce tri veci za každý rok poistného: počet škôd, príčinu (napríklad požiar, vodná škoda, zodpovednosť, incident spojený s kybernetickou bezpečnosťou) a vyplatenú sumu alebo rezervu na škodu. Niekedy sa pýta aj na prebiehajúce škody, ktoré ešte neboli vyriešené, a na škody, ktoré boli zamietnuté. Vyplňte údaje, ktoré sú uvedené v prehľade škodného vývoja vašej súčasnej alebo predchádzajúcej poisťovne; to je zvyčajne najspoľahlivejší zdroj, pretože pochádza priamo od strany, ktorá škodu vyplatila alebo posúdila. Ak takýto prehľad chýba, alternatívou je vlastný register škôd s dátumom, príčinou a likvidáciou — pokiaľ je to v súlade s tým, čo je uvedené v účtovníctve.

Ak nemáš spis alebo prehľad historických údajov o škodách, potom nevyplň odhad. Poisťovňa to často kontroluje podľa svojej vlastnej akceptačnej politiky a podľa toho, čo nahlásila predchádzajúca poisťovňa; odhadnutá suma, ktorá sa odlišuje od tohto zdroja, vyvolá viac otázok ako poctivé "ešte nie je k dispozícii" so záväzkom, že ju neskôr poskytnete. Táto téma sa často spomína v jednom duchu s otázkou na finančné zdravie podnikupretože história škôd a solventnosť spolu určujú profil rizika, ktorý poisťovňa používa na výpočet poistného. Pri citlivých sumách škôd venuj pozornosť tlačidlu dôvernosti, aby bolo číslo viditeľné len pre tých, ktorí zoznam otázok skutočne posudzujú.

Prečo sa banky a poisťovne pýtajú inak

História škôd nie je umiestnená v právnom zdroji, ako je napríklad Obchodný zákonník 2007 alebo Zákon o boji proti praniu špinavých peňazí — je to vlastné akceptačné kritérium poisťovateľa, založené na jeho modeli rizika. To vysvetľuje, prečo sa formát líši od poisťovateľa k poisťovateľovi: jeden sa pýta podľa príčiny škody, druhý podľa roku poistnej zmluvy a tretí sa pýta len na celkovú sumu nad určitou hranicou. To je v súlade so širším vzorcom, prečo banka kladie iné otázky ako poisťovateľ o tej istej veci: banky hodnotia riziko prania špinavých peňazí a úverové riziko, poisťovateľa hodnotia poistnosť a prémiu, a každá z nich na to používa svoju vlastnú štruktúru bez právneho základu.