prečo sa banka pýta na financovanie zo zahraničia

Zahraničné financovanie sa týka prevencie prania peňazí, nie úveru

Banka to zvyčajne nepýta, aby zistila niečo o úverovej spôsobilosti, ale pretože to vyžaduje zákazníckej preskúmanie. Peniaze pochádzajúce z cudziny — úver od zahraniničného akcionára, investícia z krajiny mimo EÚ, úverová linka v zahraničnej banke — môžu byť pre banku dôvodom na dotazy ohľadom pôvodu. To patrí k zákazníckemu preskúmaniu, ktoré musí vykonávať každá banka v zmysle zákona na ochranu pred praniem peňazí a financovaním terorizmu. Banke nejde o samu sumu, ale o otázku, či je možné peňažný tok vysvetliť a či sa zhoduje s činnosťou podniku.

V praxi táto otázka často kombinuje s otázkami týkajúcimi sa pôvode majetku podniku a o konečných vlastníkov. Ak je zahraničný financier tiež UBO, banka chce, aby sa obe odpovede navzájom zhodovali: úver od akcionára, ktorý je už známy ako vlastník, vyvoláva menej otázok ako peniaze od neznámej strany. Ak podnik nemá zahraničné financovanie, potom je "nie" tu odpoveďou, pre ktorú dossier nepotrebuje zdrojový dokument — ide o zistenie skutočnosti, nie o posúdenie.

Základňa: zákazníckej preskúmanie v Wwft

Táto otázka vyplýva zo zákazníckého preskúmания, ktoré musia vykonávať banky podľa zákona na ochranu pred praniem peňazí a financovaním terorizmu: banka musí mať prehľad o podstate a pozadí transakcií a peňažných tokov svojho klienta, a zahraničné financovanie pod to spadá. Nejde o otázku, ktorá by vyplývala zo zákona o obchodnom registri z roku 2007 alebo zo smernice CSRD — tie upravujú ďalšie časti dossiera, ako sú štandardné údaje podniku a správy o udržateľnosti. Kto si nie je istý, či musí byť nahlásená určitá forma financovania, nenájde odpoveď v samotnom reťazovom dossieri, ale v portáli banky alebo u kontaktnej osoby, ktorá odoslala zoznam otázok.