musím uviesť, s ktorými krajinami obchodujem

Krajinové riziko je štandardnou súčasťou skúmania klienta

Áno, v praxi sa banka pýta na krajiny, s ktorými podnikáte, a to je prípustné. Toto patrí do skúmania klienta podľa Zákona o prevencii prania bielych peňazí a financovania terorizmu (Wwft). Banka musí posúdiť riziká a krajiny so zvýšeným rizikom prania bielych peňazí alebo financovania terorizmu sú pritom pevným kritériom. Často sa v dotazníku nepýtajú na každú krajinu zvlášť, ale na krajiny mimo EÚ/EHP, alebo konkrétne na krajiny figurujúce na zozname rizík. Preto si čítajte otázku doslova: "zahraniční klienti" môže v praxi znamenať "klienti mimo EÚ" alebo "klienti v krajinách s vysokým rizikom", a to môže výrazne ovplyvniť to, čo musíte vymenúť.

Konkrétne, čo poskytnete, závisí od toho, ako je otázka formulovaná: zoznam krajín, percento tržieb podľa regiónu, alebo len potvrdenie, že sa nepodniká s krajinami na zozname sankcií alebo zozname rizík. Toto sa tiež dotýka otázky alebo či podnik alebo jeden z jeho vedúcich predstaviteľov figuruje na sankčnom zozname, pretože krajinové riziko a riziko sankcií si banky často spomínajú v jednom duchu, ale sú to dve rôzne posúdenia. Ak nemáte hotový prehľad o krajinách svojich obchodných partnerov, rozumným postupom je pracovať z údajov z fakturácie alebo CRM a to osobitne uviesť, ak sa banka pýta na zdroj.

Právny základ: analýza klienta podľa Wwft, nie Obchodný register

Povinnosť nahlasovať krajiny obchodných vzťahov nevychádza zo Zákona o registri obchodných korporácií z roku 2007 — ten iba stanovuje, kto je podnikateľom a kto k nemu patrí, pozri tiež kto sú konečnými vlastníkmi podniku — ale z skúmania klienta, ktoré musia vykonávať inštitúcie ako banky podľa zákona Wwft. Tento zákon povinne ukl úlohu bankám samotným posúdiť riziká a krajinové riziko je pritom uznaným faktorom; podnikateľ poskytuje údaje, ktoré banka potrebuje na vykonanie tohto posúdenia.